B-24H, Antonstal, SR

Letoun: B-24H, č. 313, 454. bombardovací skupina, 737. peruť

Nickname: „Rough Cobb“

S/N: 42-52313

Místo dopadu: Antonstal (Nemšová- Luborča), Slovensko

 

Posádka letounu

Funkce	Jméno	Pochován/zajat
První pilot:	1/Lt. William G. Ray	zajat
Druhý pilot:	1/Lt. Carnot J. Nisely	zajat
Navigátor:	1/Lt. Louis Stromp	zajat
Bombometčík:	1/Lt. Louis F. Leon	zajat
Palubní mechanik:	T/Sgt. James B. Garrett	zajat
Radiooperátor:	S/Sgt. Ferris K. Joyner	zajat
Přední střelec:	S/Sgt. Oscar H. Thielen	zajat
Levý boční střelec:	T/Sgt. Robert H. Reid, Jr.	zajat
Pravý boční střelec:	viz radiooperátor
Spodní střelec:	S/Sgt. Andrew A. Solock	† Luborča
Zadní střelec:	S/Sgt. William F. Anderson	zajat

 

Posádky Liberatorov 454.BG mali za úlohu počas svojej Mission No. 108 bombardovať továreň na tanky v Moravskej Ostrave. V zostave 737. bombardovacia peruť letel aj stroj B-24H-15-FO 42-52313 „Rough Cobb”. Tento stroj sa oneskoril v dôsledku poruchy na motore č.2, pripojil sa k formácii 20.BS a bol v okamžiku nemeckého útoku úplne posledným lietadlom amerického bombardovacieho zväzu. Nemeckí stíhači však naň neútočili, zrejme ho pokladali už za vybavený.

Asi o 11:11 hod., tesne pred dosiahnutím I.P., začal stroj Lt. Raya zaostávať za formáciou. Motor č. 2 horel a pilot sa snažil zapraporovať vrtuľu. Nasledovalo núdzové odhodenie bômb, ktoré dopadli na zem pri Váhu neďaleko obce Zamarovce. Oheň však postúpil ku krídelným nádržiam a preto posádka opustila stroj na padákoch.[1] Všetci sa zachránili až na jedného: spodný strelec S/Sgt. Andrew A. Solock nemal šťastie. Posledný krát bol videný kamarátmi z posádky ako s pripnutým padákom stojí pri únikovom otvore v zadnej časti bombardéru. Pravdepodobne nebol psychicky schopný opustiť palubu bombardéru a jeho telo bolo nájdené v troskách. Žandársky strážmajster Štefan Adamovič, nemšovský notár Jozef Bašnák a staviteľ Jozef Bútora mu za pomoci ďalších miestnych obyvateľov vystrojili pohreb a pochovali ho na obecnom cintoríne v Luborči. Odtiaľ ho dňa 25. septembra 1946 exhumovali a previezli na cintorín do St. Avold vo Francúzsku[2].

1st Lt. Carnot j. Nisely si tvrdým dopadom na zem zlomil rebrá, poranil hlavu. Jeho stav si vyžadoval nemocničné ošetrenie, ktorého sa mu večer dostalo. T/Sgt. Robert H. Reid pristál v poriadku. Obaja letci boli zadržaní nemeckou pohraničnou políciou a odtransportovaní cez Zlín do Viedne.

Pilot William G. Ray pristál na padáku na lokalite „Pod Ostrou“ v katastri obce Horné Sŕnie. Pri dopade si poranil chrbticu, mal zranenia pľúc a panvy. Dostal sa najskôr do rúk nemeckej pohraničnej polície a bol dovezený do Nemšovej na policajnú stanicu.

Do neckých rúk sa najprv dostali aj ďalší letci z tejto posádky, ktorí boli transportovaní do Nemšovej. Boli to William F. Anderson, Louis Stromp a Louis F. Leon. Louis Leon si pri dosadnutí na padáku poranil členok a koleno. Slovenské orgány, t.j. žandári a vojaci nemšovskej posádky ich však od Nemcov vymohli. Ray bol hospitalizovaný v trenčianskej nemocnici, ostatní traja boli odvezení do Trenčína na veliteľstvo SVZ.

V horách zostal James B. Garrett, ktorý si po doskoku na padáku zlomil členok na ľavej nohe. Úplne vyčerpaný sa doplazil dňa 9. septembra k osamelému domu v Brannom, kataster obce horné Sŕnie. Našiel ho pán Ondrej Černička, ktorý ho doviezol na žandársku stanicu. Prvé ošetrenie mu poskytol MUDr. Kajaba z Trenčína a následne aj tento letec bol hospitalizovaný v trenčianskej nemocnici spolu s pilotom Rayom. Pobyt v nemocnici si predĺžili do 7. októbra 1944, kedy boli odvezení sanitným vlakom do nemocnice Luftwaffe vo Viedni. Tam pobudli presne jeden mesiac a 7.11.1944 putovali do Wetzlaru. Po uzdravení sa Garrett dostal do tábora Stalag Luft IV. Zranenie Williama Raya si vyžadovalo dlhšie liečenie a preto bol premiestnený do kúpeľov Stalag Luft IX, východne od Frankfurtu.

Liberátor dopadol v lokalite „Smutný járok“ v kopcoch nad Ľuborčou 300 metrov severne od poľovníckeho zámočku Antonstal.

 

Zdroj: Konečná zastávka Slovensko, Peter Kaššák, Marian Hrodegh, ISBN 978-80-969566-9-2-6-5